Syn sa z chorobou vyrovnal a po návšteve u vás je ako vymenený – čo ste sa dohodli to všetko robí a pýta sa kedy zase pôjdeme k vám. Chcel by sa s vami rozprávať. Aj cukor mu neskáče ako predtým, pani doktorka vraví, že sa to stabilizovalo. Dokonca odvtedy sa mi zdá, že je dospelejší a citovo vyrovnanejší, nie sedemnásťročný ale dospelý chlap. Veľa o tej chorobe číta. Som rada, že od našej návštevy sme sa nepohádali a povedal, že s tou samovraždou to nemyslel vážne, vraj sa nemám báť…. ďakujem.