Tranzitívne deti

Tranzitívne deti sa tak ako Hviezdne deti rodia už od konca deväťdesiatych rokov a aj po roku 2000. Sú veľmi zaujímavé, nakoľko nie sú podobné ani s Indigovými, ani Krištálovými a ani Hviezdnymi. Ale od všetkých z nich majú nejakú spoločnú črtu.

Začnem asi tým, v čom sa s ostatnými deťmi novej doby podobajú.

  • S Indigovými majú spoločné určitú energiu, ktorou nám ukazujú ako veľmi sme sa naučili všetko škatuľkovať, riadiť pravidlami, ktoré nie sú v súlade s ,,vyšším JA“, sú v rozpore s energiami prírody a vesmíru. Žijeme v zajatí vlastných pravidiel, ktoré ale nie sú  najvyššou pravdou, ale naopak pravdu ako takú deformujú na potreby ,,nižšej úrovne“ – materializmu.
  • S Krištálovými majú spoločný systém fungovania vlastného energetického poľa a sú aj rovnako citlivé a majú viaceré úrovne vnímania energie zo svojho okolia. Sú aj veľmi nadané a vedia využívať svoju energiu na uzdravovanie. Pri výchove budú neprehliadnuteľné aj rebelantské sklony, prejavy buričstva a tvrdosti.
  • S Hviezdnymi deťmi ich spája výnimočná inteligencia, prirodzené vedomosti o ekológii a fungovaní Zeme ako živého a veľmi krehkého organizmu, jej prírodných zákonov a všetko čo ich chráni až za jej hranice.

Tranzitné deti sú ako mosty medzi týmito ostatnými deťmi a vesmírom. Sú ich prepojením energetických síl a kombináciami všetkých typov detí novej generácie. Dobré napájanie a fungovanie so všetkými im zabezpečuje ich energetická štruktúra, ktorá je sčasti totožná s Indigovými a sčasti Krištálovými deťmi.

Ako som už uviedla, sú kombináciou všetkých vlastností ich rovesníkov a preto definovať charakteristické črty do jednoduchých bodov je dosť ťažké. Popíšem ich teda tak, ako sa prejavujú.

  • majú extrémne emocionálne výkyvy
  • sú hyperaktívni a nestabilní
  • mávajú problém zvládnuť základné vedomosti lebo nevedia fungovať podľa logiky, ktorú ich učíme
  • nevedia sa začleňovať do kolektívov v škôlkach a školách, majú pocit že im nikto nechce rozumieť a bývajú z toho zlostné, neskôr frustrované až z toho ochorejú
  • reagujú veľmi nezvyčajným spôsobom, ich reakcie sú nepredvídateľné – tak sa na tom pri výchove zhodujú ich rodičia a pedagógovia. Sú veľmi kreatívne a to na všetkých úrovniach komunikácie s okolím a preto u nich nikdy nevedia predpokladať reakciu. V ich prejave však vždy upozorňujú na niečo, čo má veľký význam pre ľudstvo a pre Zem. Svojimi nápadmi a konaním sledujú vždy vyšší cieľ, ako by sa zdalo, pretože ich činy sú zdanlivo nelogické oproti ich výnimočnému nadaniu, ktoré majú.
  • psychicky trpia, lebo sú presvedčení, že oni  nie sú v poriadku
  • napojením na vesmírny celok sú tieto deti atakované informáciami a často sa nevedia vyrovnať s veľkým spektrom pocitov a vnemov, nevedia ho opísať lebo nepoznajú také slová  / častá diagnóza autizmus/
  • ich videnie sveta je trojrozmerné a preto  nepochopiteľné a nepochopené, preto sa často stane, že prestanú komunikovať s okolím, uzatvoria sa do svojho sveta so svojimi pocitmi. Len máloktoré z týchto detí sa otvoria a povedia o svojom pocite frustrácie a nepochopenia z toho, že vidia veci inak, v inej realite.
  • často sa cítia ohrozené a v nebezpečenstve – vnímajú bytosti z iných dimenzií ú svetov/ a majú pocit, že preto nemajú svoje súkromie, že ich ovplyvňujú a neustále kontaktujú.
  • Pokiaľ nerozumejú svojmu bytiu a schopnostiam, ich svet je plný strachu a ani rodičia často netušia, ako veľmi sa cítia osamotené.
  • tieto deti mávajú samodeštrukčné správanie – svoje nálady vyjadrujú pochmúrnymi kresbami, počúvaním ťažkej a depresívnej hudby. Zdravotne sa to prejavuje neustálym vyčerpaním – uvádzajú rôzne vysávače energie, prejavujú sa u nich často prudké infekcie a ,,čudné“ choroby bez diagnózy
  •  u týchto detí nefunguje ,,psychologický filter“– to je filter, kedy si za normálnych okolností naše JA nedovolí pripúšťať všetky vnemy a pocity z okolia, aby vplývali na náš život. Pomáha nám to nepodliehať všetkému a aj všetkým, aby v našom vnútri nevznikal psychologický chaos.
  • v období puberty je pre nich ešte viac problémové ako u ostaných detí. Citové brány majú veľmi otvorené a vnímajú nimi všetko z okolia až do takej miery, že pôsobia psychoticky, ale nie je to tak.
  • U niektorých týchto detí sa prejaví snaha začleniť sa k ostatným deťom. Vtedy sa začnú správať ako ,,všemocní vševedkovia“ a bez rešpektu k ostatným autoritám. Pokiaľ sa nestretnú s niekým, kto im pomôže túto situáciu zvládnuť z ich strany a rovnako aj zo strany okolia, zväčša zostanú nepochopené a odmietnuté, prípadne na to doplatia. Uzatvoria sa do seba a prestanú komunikovať.
  • Pocity tieto deti priveľmi zaťažujú a ak nemajú rodičov, ktorí by to s nimi vedeli zvládnuť, nakoniec vedia z toho ochorieť – prejaví sa prílišný smútok, depresie, bezcieľnosť a lekári im často nevedia pomôcť

Výchova takýchto detí je veľmi ťažká a náročná na čas a trpezlivosť. V mojej praxi som sa stretávam s týmito deťmi a prišli ku mne už vo veľmi vážnom stave a u všetkých to odštartoval vstup do puberty. Niektorí aj po liečbe antidepresívami alebo po pokusoch o samovraždu. Vždy ich sprevádzali aj choroby tela. často tieto deti prišli do konfliktu s celým okolím aj so zákonom.

Tranzitívne deti majú extrémnu citlivosť. Chcete vedieť čo prežívajú ? Tak si predstavte všetky pocity, ktoré ste v živote zažili a ich sila je 10 násobne silnejšia ako ju poznáte… a všetky by ste prežívali denne, bolesť aj šťastie, dobré aj zlé naraz…

Ak si pamätáte na obdobie svojej puberty, ako ste prežívali prvú lásku a prvé sklamanie, alebo ak ste stratili niekoho z blízkych a ťažko ste sa s tým vyrovnali, tak ste schopní jemne pochopiť čo sa deje s týmito deťmi. Žiaden dospelý človek, ktorí prežil aspoň zopár silných citov, by s nimi nemenil ani na jeden týždeň. Ani ja nie! Preto je nutné tieto deti pochopiť a pomôcť im, prekonať to a naučiť sa žiť a rozvíjať svoje schopnosti. To je naša povinnosť a prejav úcty k nim. Prišli na Zem pre nás, tak si ich pomoc zaslúžme.

Autor:  Slavka Peško